Na krídlach anjelov

Druhá časť.

3. února 2008 v 0:28 | MyEMOGirl
Druhá časť.
Ako tak na mňa hľadel, tam pod stromom, pochopila som ,že by to mohlo mať zmysel, že by to mohlo vyjsť, že možno ho mám ešte vždy rada viac ako najlepšieho kamoša. Zrejme si to všimol ,že už sa mi vytratil ten udivený výraz z tváre, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Bolo to krásne. Naozaj krásne. Také ako ešte nikdy. Mala som kopu chalanov, ale tento bozk bol iný. Keď sa odtiahol, usmiala som sa na neho a opýtala som sa "Tak čo? Skúsime to?" Asi čakal, že pôjdem preč alebo ,že mu neuverím alebo niečo podobné ale toto určite nie. Ale bolo vidieť ,že sa potešil. Z oči mu od radosti lietali iskričky do každej strany a popri tom sa na mňa usmieval. V tej chvíli som sa cítila ako v siedmom nebi, neuveriteľný pocit, niečo neopísateľné. Naše pohľady do seba navzájom narážali ako rozzúrene morské vlny do skalnatého útesu, ale tie nárazy neboli také silné, len boli tajomné, vášnivé a úprimné až my vybehla po celom tele husia koža. Cítila som niečo doteraz necítené, niečo mi vravelo že to bude láska. Krátke slovo ktoré bez pocitov neznamená vôbec nič, ale keď sa takéto slová povedia od srdca vedia zahriať ako dúšok čerstvej kávy či horúcej čokolády ktorá poštekli všetky chuťové zmysli. V tej chvíli mi pomaličky podal znova ruku. Ja som sa zhlboka nadýchla a chytila ho. Už som sa nebála. Naše ruky sa dotkli a vtedy som ho už nikdy nechcela pustiť. Už som vedela, že aj ja dokážem prežiť s ním celý život. Tak ako on so mnou. Takto ruka v ruke sme spolu vykročili medzi ľudí. Medzi všetkých. A bolo nám jedno ako na nás pozerali naši známi. Boli nám ukradnuté tie pohľady plné otázok. Hlavne, že sme boli spolu. Mohli sme spolu prežívať všetky veci. Aj keď to sa dialo aj predtým teraz to už bolo iné. Teraz sme tie veci prežívali iným spôsobom.

Prvá časť

16. ledna 2008 v 21:51 | MyEMOGirl
 
 

Reklama